Nacionalistický sen o realite vytvára umelá inteligencia

PreÄo rozvíjaÅ¥ ideológiu svojho politického hnutia, keÄ ju môžete okamžite vygenerovaÅ¥ pomocou umelej inteligencie? PozornosÅ¥ ľudí je aj tak krátka. Zložité naratívy sú zbytoÄné. StaÄí sa predsa opieraÅ¥ o stereotypné vizuálne odkazy na ideologickú minulosÅ¥, nie?

Estetika generovaná umelou inteligenciou sa stáva neoddeliteľnou od globalizovanej podoby súÄasných extrémistických naratívov, ktoré využívajú krajne pravicové politické strany. Formulácie v promptoch pre veľké jazykové modely (LLM), ktoré vytvárajú idealizované digitálne obrazy, menia vnímanú identitu nacionalistickej „vlastnej skupiny“ a ovplyvňujú aj realitu. Rozsah krajne pravicových volebných kampaní zaplavených AI botmi v Rumunsku a Moldavsku v roku 2025 stanovil alarmujúci precedens. Umelá inteligencia posilňuje aj rétoriku nemeckej krajne pravicovej strany AfD, v súÄasnosti veľmi úspeÅ¡nej.

Slovenský nacionalizmus zdola

Aj malé nacionalistické skupiny sú aktívne pri budovaní svojej idealizovanej identity. Prispievajú do záplavy obrazov generovaných AI, aby posilnili pocit spolupatriÄnosti svojich priaznivcov. Ich obrazy sú na jednej strane tiež veľmi vÅ¡eobecné, no siahajú aj po lokálnych historických odkazoch.

Slovenský proruský motorkársky klub Brat za Brata napríklad pravidelne na Facebooku zdieľa obrázky vytvorené AI. VidieÅ¥ na nich mladých bielych blonÄavých mužov a ženy v tradiÄných krojoch, svalnaté „stredoveké“ slovanské bratstvo a poľudÅ¡tené divé zvieratá, ktoré zastupujú Rusko, Slovensko a Česko a stoja bok po boku. Obrazy sú Äasto zasadené do rôznych podôb divokej prírody a dramaticky nasvietené pre heroický efekt. SúÄasná propagandistická estetika je zmes prvkov s niekoľkými vrstvami: generické zobrazenia prírody a štylizovaní ľudia sa stretávajú s nacionalistickou symbolikou vo fantasy prostrediach, ktoré pripomínajú CGI filmy pre celú rodinu. Historické stereotypy nezmizli. Nový obsah sa na ne silno odvoláva a AI ich len uľahÄuje rýchlo a opakovane vytváraÅ¥.

Obrázky z facebookovej stránky Brat za Brata

SkutoÄné fotografie Brat za Brata naproti tomu ukazujú skupinky mužov v strednom veku, ktorí spoloÄne pózujú v mestskom prostredí v Äiernych bomberových bundách s nápismi v azbuke. Jediné, Äo majú oba súbory obrazov spoloÄné, je ruská vlajka v rukách motorkárov.

Brat za Brata tvrdí, že je apolitickou skupinou a organizuje pamätné podujatia venované sovietskej minulosti. Od zaÄiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022 vÅ¡ak využíva svoju online platformu na aktívnu podporu proruskej agendy. Vedúci hnutia Matúš Alexa sa stretol so Sergejom NaryÅ¡kinom, šéfom SVR, ruskej Služby zahraniÄnej rozviedky. ÄŒlenovia sa pravidelne zúÄastňujú na podujatiach na ruskom veľvyslanectve v Bratislave a chvália sa vzÅ¥ahom s bývalým veľvyslancom Igorom BratÄikovom. V marci 2025 skupina odovzdala slovenskému prezidentovi spornú petíciu, ktorá žiadala zruÅ¡enie sankcií voÄi Rusku.

Obrázok z facebookovej stránky Brat za Brata.

Soft power animovaného medveÄa

Zobrazenia „skutoÄnej“ slovanskej identity od Brat za Brata sú presiaknuté zdanlivo nevinnou prívetivou atmosférou. Zapadajú vÅ¡ak do vlny Äalších krajne pravicových obrazov generovaných AI, ktoré presadzujú prísny nativizmus. Ruské Å¡tátne médiá, ktoré propagandu generovanú AI milujú, pravidelne útoÄia na legitimitu medzinárodných demokratických inÅ¡titúcií, najmä v súvislosti s Älenstvom Ukrajiny v EU. V sérii provokatívnych obrazov, ktoré zverejnila RIA Novosti, sa potkany s démonickými Äervenými oÄami a vycerenými tesákmi tlaÄia v škatuli s nápisom „NATO“. Iné, s ukrajinskou vlajkou, nasledujú potkaniara z Hamelnu alebo vedú roľnícku vzburu pod oblúkom z hviezd EÚ.

Žiadny jednotlivý príspevok na sociálnych sieÅ¥ach síce nemusí byÅ¥ schopný zmeniÅ¥ verejnú mienku, no spoloÄne môžu byÅ¥ veľmi úÄinným ideologickým nástrojom. SkutoÄný potenciál obrazov generovaných AI spoÄíva v tom, že umožňujú postupnú radikalizáciu a polarizáciu identity a tvorbu mýtov. „Ak nevybudujete veľký naratív, teda poviete iba nieÄo tu a nieÄo tam, ale nikdy nedovolíte, aby sa vytvoril celý nebezpeÄný obraz,“ potom je „ťažké uplatniÅ¥ zákony, ktoré v Európe bežne máme proti nenávistným prejavom…, pretože vÅ¡etko zostáva len naznaÄené,“ hovorí filozof jazyka Tomáš Koblížek.

Obrázky generované AI, RIA Novosti.

Kontroverzie preto vyvoláva aj obsah, ktorý proruský naratív nepresadzuje celkom otvorene. Å iroko dostupný detský seriál Máša a medveÄ na Netflixe napríklad nedávno narazil na Ukrajine a vo Veľkej Británii na odpor, pretože prirovnáva svojho medveÄa, „dobráckeho obra“, k Rusku.

Sprístupnenie informaÄného priestoru Å¡irokému spektru proruských naratívov môže byÅ¥ cviÄením v soft power. Tým, že sa soft power vyhýba výluÄne politickým a polarizujúcim názorom, dopĺňa tradiÄnú diplomaciu a komunikuje cez kanály obÄianskej spoloÄnosti.

Niektoré propagandistické obrazy sú zámerne nekonfrontaÄné, Äi už ide o medveÄa z detskej kreslenej rozprávky, alebo o „disneyovsky ladené“ príspevky Brat za Brata na Facebooku. Neurážlivé zobrazenia sa totiž šíria bez prekážok. Rozsiahla produkcia krajne pravicového obsahu generovaného AI, ktorý saturuje online prostredie, sa Äoraz viac stáva súÄasÅ¥ou mainstreamu. Používanie tejto extrémistickej symboliky je odsudzované a v niektorých krajinách dokonca nezákonné, no novovytvorený obsah vychádzajúci z ideologického pozadia sa vníma ako mierny, ak priamo nezobrazuje násilie. Nacionalistické skupiny a politické strany skrývajú rasistické, homofóbne a patriarchálne významy do zjemnených vizuálnych naratívov. Navonok tak pôsobia ako normatívne a obchádzajú obmedzenia digitálnych platforiem.

KeÄ sa integrita politickej reality rozkladá kúsok po kúsku, poÄnúc malými komunitami a zdanlivo nevinnými kanálmi, otvára sa cesta podobným taktikám, ktoré môžu bez dohľadu ovplyvňovaÅ¥ aj volebný proces. Politickí aktéri využívajú AI nielen na tvorbu obsahu, ale aj na zbieranie údajov, z ktorých vytvárajú podrobné psychologické profily voliÄov pre vysoko personalizovanú kampaň. Utajené operácie, ktoré produkujú veľké množstvo obsahu generovaného AI, tiež umožňujú politicky motivovaným tvorcom zistiÅ¥, ktoré témy a naratívy najviac zaberajú. ObÄasné šírenie strachu sa považuje za súÄasÅ¥ hry, najmä pred voľbami, len aby sa vÅ¡etkým pripomenulo, kto je údajne nepriateľ Äíslo jedna. Obzvlášť úÄinná sa vÅ¡ak ukazuje aj satira a využitie humoru.

Aké zábavné sú deepfaky?

Karikatúry sú v generatívnej AI veľmi výrazné, pretože umožňuje vytváraÅ¥ nekoneÄné variácie ľudí zasadených do imaginárnych scenárov. Tvorba deepfakov, napríklad na základe snímok tvárí skutoÄných politikov, vyvolala diskusiu o etických hraniciach takejto vizuálnej manipulácie.

PoÄas volebného moratória v roku 2023, teda zákonom stanoveného obdobia pred voľbami, keÄ sa nesmie viesÅ¥ kampaň, zasiahol internet na Slovensku deepfakový Å¡kandál. Nahrávka, ktorá falÅ¡ovala telefonát medzi Michalom Å imeÄkom, predsedom strany Progresívne Slovensko, a novinárkou Monikou Tódovou, sa spoÄiatku šírila cez Telegram. To, Äo bolo pred pár rokmi prekvapujúce, je dnes bežnou súÄasÅ¥ou ekosystému sociálnych sietí. Nedávno sa navyÅ¡e stalo virálnym deepfake video súÄasných koaliÄných politikov a oligarchu, ktorí sú vo videu údajne vo väzení. Vytvoril ho používateľ Instagramu a rozšírilo sa aj preto, že ho zdieľali opoziÄní politici.

Slovenskí politici majú sklon zosmiešňovaÅ¥ svojich oponentov. Po týchto prípadoch a po novej legislatíve EÚ, ktorá nadobudla úÄinnosÅ¥ zaÄiatkom augusta 2026, sa vÅ¡ak pustili do boja proti deepfake videám. Na stole je úplný zákaz a tresty od pokuty po odňatie slobody až na dva roky. Odborníci medzitým vyjadrili obavy z prisudzovania zodpovednosti. Pýtajú sa, Äi najväÄÅ¡iu vinu nesú tí, ktorí AI zadávajú prompty, alebo samotné modely, a upozorňujú aj na to, že nájsÅ¥ skutoÄného tvorcu Å¡kodlivého obsahu, je veľmi Å¥ažké. V niektorých prípadoch je jasné, kto obrázok zverejnil, napríklad na facebookovej stránke Brat za Brata. Mnohé úÄty sú vÅ¡ak anonymné a obsah generovaný AI sa Äasto šíri cez siete botov, Äo vinu rozptyľuje eÅ¡te o stupeň Äalej. V Európe za obsah šírený na veľkých online platformách zodpovedá akt o digitálnych službách (DSA). Jeho uplatňovanie je vÅ¡ak zväÄÅ¡a reaktívne a zameriava sa skôr na zodpovednosÅ¥ platforiem sociálnych médií než na reguláciu nástrojov AI, ktoré sa využívajú na tvorbu zavádzajúceho obsahu.

Horný rad zľava: Matúš Å utaj-EÅ¡tok, Robert Fico. Spodný rad zľava doprava: Peter Pellegrini, Pellegrini a Juraj Blanár, Zuzana ÄŒaputová, ÄŒaputová a ĽuboÅ¡ Blaha, Peter Pellegrini. Screenshot z instagramového úÄtu madeinslovakai.

Navrhovaná legislatíva na ochranu digitálnej identity môže maÅ¥ za cieľ chrániÅ¥ ľudí pred zneužitím ich tváre v deepfake obsahu, rieÅ¡i vÅ¡ak len ÄasÅ¥ problému. V prvom rade sa vôbec nezaoberá záplavou obrazov generovaných AI naprieÄ politickým spektrom. NerieÅ¡i ani tzv. vierohodné popretie, ktorým sa ľudia vyhýbajú zodpovednosti za urážlivé správanie: „Ak vás niekto obviní napríklad z rasizmu alebo homofóbie, môžete jednoducho tvrdiÅ¥, že to bol vtip,“ hovorí Koblížek. A nekladie si ani otázku, Äi by bola generatívna AI rovnako úÄinná, keby neexistovali predsudky, na ktoré sa používatelia AI spoliehajú.

Oživovanie reakÄného modernizmu

„Ak sa pozriete na to, ako nemecký týždenný bulvár Der Stürmer zobrazoval Židov v 30. rokoch, je to veľmi podobné tomu, ako dnes AfD zobrazuje migrantov pomocou obrazov generovaných AI,“ hovorí výskumník politickej ikonografie Jacopo Galimberti. Nacistické obrazy idealizovaných árijských rodín sa dajú porovnaÅ¥ s tými, ktoré vytvára Brat za Brata. Stereotypizácia je bežným nacionalistickým nástrojom, ktorý je obzvlášť úÄinný vo vizuálnej podobe, pretože zveliÄuje rozdiely medzi „ideálom“ a „tým druhým“.

Veľká ÄasÅ¥ nacistickej propagandy sa opierala o figuratívne zobrazenia tém, ako je tradiÄná rodina. Používala ľahko rozpoznateľné vyobrazenia bez vizuálnej zložitosti, no priam prekypujúce obÄianskou hrdosÅ¥ou. Rovnako sa velebili stroje. NadÅ¡enie nacistov pre technologický pokrok smerovalo k zastaveniu údajného úpadku západnej kultúry a výzve k akémusi duchovnému prebudeniu. Po vojne túto víziu Jeffrey Herf nazval „reakÄným modernizmom“. Bolo to hnutie ochotné paradoxne využiÅ¥ technologický rozvoj, v snahe vrátiÅ¥ sa k tradiÄným nacionalistickým mýtom a ideám.

Obálka kalendára mesaÄníka Neues Volk z roku 1938. Ludwig Hohlwein, CC BY-SA 4.0, z Wikimedia Commons.

Nedávny vývoj digitálnych technológií vrátane nástrojov AI a ich využívania vykazuje paralely s reakÄným modernizmom 20. storoÄia. „TechnofaÅ¡izmus“ oznaÄuje ideológiu technologickej expanzie nad demokratickou infraÅ¡truktúrou Å¡tátu, ktorá dáva veľkým technologickým firmám rozhodovacie úlohy vo vláde pod vedením takých osobností, ako sú Peter Thiel a Elon Musk. Estetika vozidiel Tesla Cybertruck a trad wives (tradiÄných manželiek) sa znepokojivo približuje posadnutosti nacistického režimu vojenskou technikou a rasovo Äistými rodinami.

Zmenilo sa vÅ¡ak participatívne hľadisko generatívnej AI, ktoré z každého spotrebiteľa robí tvorcu obsahu. Nacistická propaganda bola organizovaná pre masy, nie masami. Joseph Goebbels videl vo filme hlavné médium na šírenie národnosocialistickej ideológie a jeho zábavný charakter využíval na rozvoj vojnovej propagandy. Filmy z tohto obdobia, napríklad obľúbené komédie, zdanlivo rozprávajú apolitické príbehy, no zobrazujú v nich rasistické politiky. Vplyv filmu zostal pre režim taký kľúÄový, že eÅ¡te niekoľko mesiacov pred kapituláciou Nemecka ľudí stále „verbovali“ ako Å¡tatistov do posledných národnosocialistických produkcií.

DneÅ¡ná generatívna AI ide o krok Äalej než zapájanie civilistov ako Å¡tatistov na veľkom plátne. Ponúka spotrebiteľom plnú úÄasÅ¥ a prispôsobenie pri tvorbe obsahu a dáva im kontrolu nad ich vizualizáciami na malej obrazovke. KeÄže je tvorba zadarmo, obrazy generované AI živia ľudové formy propagandy. Provokatívny obsah sa teraz môže staÅ¥ virálnym, a to s pomocou automatizovaných sietí botov, ktoré príspevky v používateľských feedoch posilňujú a maskujú ich ako clickbait. ÄŒlenovia Brat za Brata z Revúcej, mesta s 10 000 obyvateľmi na strednom Slovensku, nepotrebujú producenta ani miestne publikum. Niekoľkými kliknutiami dokážu vizualizovaÅ¥ vÅ¡etky svoje predstavy o identite a mocenských Å¡truktúrach a sprostredkovaÅ¥ ich sieti používateľov, ktorí nacionalistické posolstvá ochotne konzumujú.

„Enshittifikovaná“ realita platformového realizmu

Online obsah generovaný AI je relatívne nový, no už rozšírený. Je vytváraný v jasnej a pestrofarebnej palete s rozpoznateľným vizuálnym charakterom a už si vyslúžil vedecký termín: „platformový realizmus“. Pojem zaviedol Jacob Birken a Äalej ho rozvinul Roland Meyer. OznaÄuje Ärty generatívnej AI, ako sú ÄitateľnosÅ¥, vierohodnosÅ¥ a štrukturálne nostalgický vzÅ¥ah k minulým médiám. Meyer zdôrazňuje, že už samotný pôvod produktov generatívnej AI ich oddeľuje od reality, ako ju poznáme, a to už tým, ako LLM spracúvajú zadávané prompty. Meyer vysvetľuje: „Napriek popularite pojmu ‚prompt engineering‘ nie je ich funkciou vykonávanie presného programu, ale neostré parametre, ktoré zužujú možné výsledky a usmerňujú model k urÄitej oblasti v zdanlivo nekoneÄnom Å¡tatistickom priestore možností.“ Používateľ nakoniec musí skúšaÅ¥ viackrát, kým získa obraz, ktorý sa mu páÄi. Je to vo svojej podstate proces plytvania, a to z hľadiska zdrojov aj preto, že zahlcuje online priestor vizuálnym odpadom, nostalgiou a clickbaitom.

Pri pokuse analyzovaÅ¥ túto novú realitu vychádzajú výskumníci z množstva oblastí, od filozofie a sociológie až po Å¡túdie spracovania a informaÄných systémov. Opierajú sa o koncept simulakier a hyperreality Jeana Baudrillarda. Jeho teória popisuje, ako môžu byÅ¥ zobrazenia vnímané reálnejÅ¡ie než samotná realita. Na ilustráciu používa Disneyland a ukazuje, akým spôsobom hyperrealita nahrádza realitu za hranicami zábavného parku. Baudrillard tvrdí, že sme už za týmto bodom: „skutoÄný svet“ je dnes plný simulakier, takže je takmer nemožné nájsÅ¥ eÅ¡te nejaké „skutoÄné“ zobrazenia.

Simulakrum novej úrovne je autonómne generovaná realita, aproximovaná z našich znalostných archívov. Tvorba umenia, alebo v tomto prípade tvorba propagandy, ktorá si predtým vyžadovala ľudskú predstavivosť, sa zmenila na zredukovanú sériu promptov pre modely AI. A reprezentáciu reálneho sveta okolo nás nahradili úplne umelé obrazy.

V súlade s teóriou médií filozofa Marshalla McLuhana, podľa ktorej je technológia „rozšírením vedomia“, sa zdá, že AI poskytuje Älenom Brat za Brata ich vysnívanú realitu. Obrazy generované AI môžu dokonca upraviÅ¥ aj ich sebavnímanie, za predpokladu, že tieto estetické voľby formujú ich vnímanie reality. Filozofi Philippe Lacoue-Labarthe a Jean-Luc Nancy vo svojej eseji Nacistický mýtus z roku 1990 píšu, že „mýtická moc je mocou sna, premietania obrazu, s ktorým sa Älovek stotožňuje“. Nástroje na zobrazovanie a komunikovanie identity sa dramaticky zmenili, no starý mýtus o slovanskej jednote pretrváva a vÄaka skupinám ako je Brat za Brata, sa nekoneÄne zveliÄuje. Tvorba obrazov so zdanlivo nekoneÄnými možnosÅ¥ami vÅ¡ak prináša výrazné úskalia.

„Strojové uÄenie funguje na základe korelácie a analógie, spôsobom, ktorý je bližší alchýmii než vede založenej na príÄine a následku,“ hovorí digitálna mediálna umelkyňa Hito Steyerl. „Medzi magickým myslením a prvkami strojového uÄenia existuje blízkosÅ¥. Túto magickú atmosféru vÅ¡ak veľké korporácie oÄividne presadzujú len preto, aby predali svoje produkty. Vôbec nie sú magické, skôr sú tzv. enshittifikujúce, Äiže robia zo vÅ¡etkého brak.“

Strategické zneÄisÅ¥ovanie veľkých jazykových modelov

LLM sa uÄia z virtuálnych archívov, ktoré im poskytujeme a v ktorých dominuje Západ. KeÄ sa vzorce rozpoznajú, možno ich masovo reprodukovaÅ¥ v nekoneÄných variáciách. Prevládajúce informácie sú preto skreslené.

„KeÄ sa zamyslíte nad otázkou zodpovednosti, Äasto vzniká tendencia presunúť pozornosÅ¥ na samotné nástroje AI. Hovoríme o tom, Äo nám AI priniesla, Äi popiera holokaust, alebo nie. ZodpovednosÅ¥ vÅ¡ak v skutoÄnosti nesú tvorcovia konkrétneho obsahu alebo poskytovatelia modelu AI, a tieto zodpovednosti sa môžu líšiÅ¥,“ hovorí Koblížek.

Technológia sa vyvíja rýchlejÅ¡ie než regulácia. Tempo a zložitosÅ¥ vývoja LLM sú na úrovni, na ktorej nie je možné stíhaÅ¥ sledovaÅ¥, Äi sú modely cielene trénované na šírenie urÄitej rétoriky, alebo, Äi zodpovedné osoby len zlyhali pri zabránení týmto skresleniam. Online priestor zdieľajú bežní používatelia a nepravé weby  masovo produkujúce obsah, ktorého cieľovým publikom sú iné boty slúžiace na budúcu tvorbu obsahu. A ako poznamenáva Koblížek, krajne pravicové skupiny túžia po tom, aby sa ich materiál stal súÄasÅ¥ou prostredia LLM: „Extrémistické skupiny aktívne pracujú na tom, aby bol tento obsah dostupný online, aj keÄ si nezíska veľa zhliadnutí, jednoducho preto, aby tam bol ako potenciálny zdroj pre tréning AI.“

Vzhľadom na spôsob jej fungovania, má generatívna AI tiež tendenciu posilňovaÅ¥ sexistické a rasistické obrazy, ktoré už existujú vo virtuálnych archívoch, ktoré sú zdrojmi LLM a ktoré krajne pravicoví aktéri vyhľadávajú. „Umožňuje to pravici vyvolaÅ¥ nostalgickú, nadÄasovú minulosÅ¥, ktorá nikdy neexistovala mimo obrazov použitých na trénovanie softvéru,“ hovorí Meyer. ReciproÄný mechanizmus ponuky a dopytu funguje. Pridajte formát, ktorý sa dá ľahko zdieľaÅ¥ online, a propagandistický stroj je na svete.

V niektorých prípadoch vidíme, že na trendy sociálnych sietí naskakujú aj politici s inými politickými postojmi a generujú vlastný obsah, ktorý zosmiešňuje ich oponentov. „Liberáli, progresívci a ľaviÄiari vÅ¡ak boli naopak vo vÅ¡eobecnosti zdržanliví vo verejnom používaní AI, a to nielen kvôli vÅ¡eobecne známym skresleniam modelov, ale aj pre masívne vykorisÅ¥ovanie ľudskej práce a kreativity, ako aj prírodných zdrojov spojené s tréningom modelov AI. Pre pravicu je teda prijatie rozpoznateľnej estetiky AI alebo ,slopÊ» aj spôsobom, ako vyprovokovaÅ¥ a trollovaÅ¥ svojich oponentov,“ dodáva Meyer.

Onedlho možno budeme viesÅ¥ diskusie nielen o generovaní nových obrazov, ale aj o ochrane integrity minulosti, ktorú možno orwellovským spôsobom ľahko zmeniÅ¥. Vláda USA s tým už zaÄala: z webových stránok svojej armády odstraňuje obrázky žien, LGBTQIA+ ľudí a ľudí inej pleti. Meyer varuje pred „digitálnym zabúdaním“. Inak povedané, nemali by sme si byÅ¥ takí istí „úplnou dostupnosÅ¥ou minulosti“. „To nielenže plodí vÅ¡adeprítomnú nedôveru voÄi akýmkoľvek vizuálnym dôkazom, ale vytvára aj zavádzajúce oÄakávania o tom, ako by mali historické dokumenty vyzeraÅ¥,“ hovorí. KeÄ z naÅ¡ich archívov vymažeme originály, môžu zostaÅ¥ len ako tiene v tréningovom materiáli LLM.

Múzeá a verejné inÅ¡titúcie niekedy samy využívajú generatívnu AI, aby vyplnili historické medzery a oživili minulosÅ¥. Podľa Meyera sú „takéto Å¡pekulatívne použitia Äasto zavádzajúce. Majú tendenciu reprodukovaÅ¥ existujúce klišé o minulosti a o tom, ako by mala byÅ¥ zobrazovaná, namiesto toho, aby otvárali nový pohľad na históriu.“

Inštitúcie stoja pred úlohou udržiavať pri živote predstavy o pravde, rozvíjať povedomie verejnosti a pomáhať vymedzovať zásady správnej praxe pri používaní AI. Regulácia v tempe, akým sa technológie vyvíjajú, bude trvalou výzvou.

Obsah generovaný AI od skupín, ako je Brat za Brata, sa môže produkovaÅ¥ donekoneÄna. Medzitým môže dosiahnuÅ¥ bod nasýtenia, a nakoniec presviedÄaÅ¥ už len presvedÄených, alebo svojich divákov jednoducho unaviÅ¥, tak ako predtým iné formy propagandy.

Autorka je novinárka venujúca sa slovenskej politike a energetike pre The European Correspondent a VSquare.